Asi by sme na Slovensku márne hľadali niekoho, kto nikdy nepočul o nechválne známej uhorskej grófke Alžbete Bátoriovej (uvádzaná aj ako Alžbeta Báthoryová či Alžbeta Bátoriová-Nádašdyová).
V povedomí ľudí je zapísaná ako jedna z najhorších vrahýň nielen slovenských, ale aj maďarských dejín. Na jej život a skutky sa naviazalo množstvo hrozivých legiend, za ktoré by sa nehanbil žiadny filmový horor.
Bátoriovej príbeh a krutosť inšpirovali umelcov, spisovateľov (kultový román Čachtická pani od Joža Nižnánskeho) aj filmárov (za všetky spomeňme historickú drámu Bathory od Juraja Jakubiska). Ako to však s Bátoriovou bolo naozaj? Sú príbehy o jej sadizme či kúpeľoch v krvi pravdivé?
https://www.facebook.com/Cachtickyhrad/photos/basw.AbohJ5u4OfAWxVoBLyRZ9BO3a2MtZARfRzHQO9CkcdaZ9cJcEyngZG2iFLMgwHfMZR2cHo1SdbGBCpahCR7JBd-9zwELCqE6EieeK5QyhAJJ565uti7PXwtpooiiyCBP74ZWrf4_t8U3YgYURA4uDjO_IskXrR0Z3e9-4lo6adybMg.1946557419002089.2105182256472937.1381141062210397.2043163659341464.1810465952611237.1740523216272178.2127732667551229.1743437592647407.1956983244626173/1946557419002089/?type=1&opaqueCursor=Abp7VNo6aQhrS3MZN3EpgssOpAgDrQ44peKzRfXd2moPWjBQ-gRnzafRzParAT-fyj1cT7g0Q-faJP77TozJ23hHfWefcGWSg5kHEvy23Jj2PvzZY6J6ODGKLCItzL9uPN6KjMJiFcqhe_sXbTiDWB71V4WCL2UalHm_HyFoSbqlYjPsGdKCPnre6kZabQ1Wklqo5AtogmZ_UrK5wKfAxkqpm4HSDkWvZJQO7xx4x-tG9YX9crV6zi6_PY2bYFs1kIyilGkTzZi0GXf7TCScMdUrY-FX0d_tCjBhjCe2r-IYsOMmnwaIZCF19SPYAXVVmnHX6OF2j4iM8P4fxM4DcgidMCE1JT5PdkppJuauM1o1ljpSuPrJ5xBFbD2c02QwqBjjVXBSSkobBmk3iu0PVmTzsweCd34DB_AWtukwUDz92HirOXT8crvrCGUm4rIU2ejoEITD-Omm0nbMK5Cbg-omY2LMFnwQVkXuJpD2RoVxvpQRKVmXsAmNLwVqilnzMJsTIozKJPSI62nydv8rk_kpqWFKjuBU1cpB8IdDADVRTJUqxvHe1rXVg5yTFp9Dv3opjVkvk5Iayu6Hf5c2Zy-M9E8vs08yFQZFt-FfbY1o4hfuGBexdKGNQnUUd0DneL66Opzz6YCuDWuoYfg_TwA5sONsJV0X49awxlBp687sdA4tJSSRyTwiIS1X9oR1cTSXbOzoRwY9rVHLvuNJSEvED7XOJZJXosNrezsjTZ2MMXixRFaogbLV4J63ryC1pBoaK1XYRZl7HCGDJJ0I7mfu&theater
Život
Alžbeta Bátoriová sa narodila v roku 1560 do politicky a spoločensky vplyvnej rodiny, ktorej členovia vlastnili rozsiahle majetky v Uhorsku aj v Sedmohradsku. Podľa historikov bolo v oboch vetvách (ečedskej a šomlyóovskej) rodu Bátoriovcov viacero ľudí so sklonmi k sadizmu či narcizmu.
Alžbeta Bátoriová sa vo svojich 15 rokoch vydala za Františka Nádašdyho. Ten sa vyznamenal najmä vo svojom vojenskom ťažení proti Turkom. Jeho krutosť voči nepriateľom bola známa a Turci ho prezývali Čierny beg.
Objavili sa dohady, že sadizmu sa Bátoriová „naučila“ práve od svojho manžela. Ona sama mala začať s vraždami niekedy v roku 1585. Vtedy mala 25 rokov a narodila sa jej dcéra Anna (celkovo mala Bátoriová päť detí, okrem Anny to boli Uršuľa, Katarína, Ondrej a Pavol).
Podľa historika Jozefa Kočiša, ktorý prípad Bátoriovej dlhé roky skúmal, existujú hodnoverné svedectvá, že Bátoriová už v tejto dobe aktívne mučila a vraždila mladé dievčatá.
https://www.facebook.com/393967013965452/photos/bc.Abot_ZSAczipPchluyZMI0XkNK8C_xVGo8hc5MtxTBIYOFgiNjQuid1G0oD431XZ9uMvYpDpSVF68OiXcXKEZXi4MBJm6X9L13YeyefaILEtJOoALn4IDXnlmAvm-TNOpU1SatxQYYwUu6fB8KiF7eS0/2304847349544066/?type=1&opaqueCursor=AbrQrufb5uHeIpMcJp8GT0tNAbUsdiRohLQo7UJLr5udiL4dAvQruXEH3wyYcTfnobUs_eWLliypC-z_jFKOXEirr28BfIp5-1G8H1tvOFpFSbv-ka-BbOueFBy2qAjSON27yJKxrquoTv81S0ubxDTsbEVAhhgJijTbfNx_9okz3ZBdPUsmI9o5FFPrw8psYWsw2vQDrD8d2coN7zAuBYatQtomOwRWqOn_GXs7ZrPQaDNf7RmfsK33V87Tye1t8VBTMGqLt5RHX7wMXlgwY5bv-Yy83Qgtng8zAYVR9DAjea2IYHiFFg0CXDalppHTd-tygoOFQLmgN5L6QknYtkwM9ATJRxRp4xTAErA9w-LENb11C-XaEVNjCoZz4aJHH10FrGsJF8-K4CAiXi0vhaJZ65bXUZORAQgm4muSrR9B8g1s6irJG4QALPubs9oR-Tc46fJ5-y-IItWVIlP0GkxxmrsCS_4D0PTFcYVNKkhpkmDi1mqZ9VIkqC_AJBQ7J5apxlFc1CKtPe8yotYbld_JGm4SWVfwse1kDooNAGga9g&theater
Krutá sadistka
Medzi jej pomocníkov patrili najmä Helena Jó, Dorota Sentešová, Ján Ujváry prezývaný Ficko a Katarína Benecká. Pre rady si často Bátoriová chodila k starene a bylinkárke menom Anna, ktorú prezývali Darbolia či Darvulia.
Bola to údajne práve ona, kto grófku naučil najrôznejšie metódy mučenia. Títo pomocníci mali pre krvilačnú grófku zháňať mladé dievčatá a pod falošnou zámienkou (najčastejšie im ponúkali dobre platenú prácu) ich nalákať na niektoré z Bátoriovej sídiel.
Medzi ne patril jednak známy Čachtický hrad, ale aj iné hrady či zámky, ktorých vlastnila hneď niekoľko. Po smrti svojho manžela v roku 1604 sa však natrvalo usadila v Čachticiach. O jej brutalite a vraždách nevinných dievčat sa medzi poddanými rozprávali desivé príbehy.
https://www.instagram.com/p/BxDAEigg0z5/
Bátoriová sa stala terčom obrovskej nenávisti, hovorí sa, že sa neodvažovala opustiť hrad bez ozbrojenej stráže. Došlo to až tak ďaleko, že kazateľ Štefan Magyari ju po mnohých sťažnostiach ľudí priamo v kostole napomenul. Vražedné vyčíňanie však neprestalo.
29. decembra 1610 sa však Bátoriovej osud spečatil. Nečakane ju totiž na Čachtickom hrade navštívil palatín Juraj Thurzo a mal ju pristihnúť priamo pri čine, teda pri mučení dvoch dievčat. V podzemí hradu bol neznesiteľný mŕtvolný zápach a Thurzo údajne objavil aj jedno telo ďalšieho mŕtveho dievčaťa.
Palatín okamžite uväznil Bátoriovej pomocníkov a samotnú grófku odsúdil na doživotný žalár na Čachtickom hrade. Tam napokon v roku 1614 ako 54-ročná aj zomrela.
Súd
Súd prebehol veľmi rýchlo, konal sa 2. januára 1611 v Bytči. Predchádzal mu výsluch Bátoriovej pomocníkov. Podľa ich výpovedí bola Alžbeta Bátoriová extrémne brutálnou, surovou a krvilačnou vrahyňou, ktorá sa vyžívala v mučení nevinných dievčat. Bičovanie, pálenie sviečkou, vpichovanie ihiel pod nechty či polievanie studenou vodou vonku na mraze patrilo k bežným Bátoriovej činnostiam.
Zošívala dievčatám pery ihlou a niťou, mrzačila im pohlavné orgány a zubami vytrhávala mäso z tela. Jej pomocníci sa na tomto mučení nezriedka sami podieľali. Výnimkou bola do istej miery len Katarína Benecká, ktorá sa snažila dievčatám pomáhať (nosila im jedlo a vodu).
Mŕtvoly boli pochovávané na cintorínoch, v poliach či jamách. Evanjelický kazateľ Ponický Bátoriovú obvinil z kanibalizmu a čarodejníckych praktík.
https://www.facebook.com/photo.php?fbid=1478963832417407&set=basw.AboSZimHMB3zxPvhBsJg_f3DC6YDMivLOPV_Kl2NN7uCF9V09dXCmais0rZLOEW1KCr16kkEhosI7ToR_idKzWjceZPsx4iCnzPRe38e5Jh-Cl4EyPlWXvaEkBkXSC9MGiT_j9GLucxCfPVQWrK5VOx-s74wtc8u4fLxLzN6cy6MPA.2510124702593211.1377978212229660.2103248599978422.10150524203124209.2608187145860495.1380628752037177.624608804344830.1478963832417407.2273307529601139&type=1&opaqueCursor=AbqDwLeDhwibSuz_ZkojB7lX5lht4MqS8Lp1RSmg0NKnNwKhpvZvoX_lIqdNAipPlXPPBTLjofNQe1jFm7T4h2yEatrZpCh8kPREWFvmKf7uLhJdUeH6rh6cvF24o-HSd9cPaa2_xFYmTPekTx8S_ZKuNAcibBChPuWOpsiBRJPlsjeKowwagSURznMsuPU6JJGigJm0xf5zm1lNIEF0d2RLOKzNLV4fWU_7NaQYWUcoVHJVNVtd3nEzH3sl5ddW-15MJvxIJ0-8ZHHX8wIAGT8qDdVjj7FCaA6xbQy9AnTVMydSyGYNufrNutLQW1ED3iCpU0e_5TaliwptbNPLFmDpoY6gduiZjn1b9hl8p_FmHw-d2yWyHhLqXaEm8Euel4lJU6n8DptVDamubE8wyGLTyU27uXAA53zijCsveDOKCdEXZUHHUbeOX261oF1JXF9LDFuDYLZqhnscXLxEvxyfJ-Hix9whL1WremZkvDoMay_Swn-haSeJOsIGDhZnHtEj27HOnY_8G79qvglMdMoMQZMbChRfnSfDce8joZncvo-57ytNrZyqp5XuhdDccdmCa_EYVUZhNj43HTrnjhO0JW0X8oxh4ZB7sXar_scVER98TI138c7R79vW61DJNmoNR1vbdLjSxGxaaXnEEdf94HiczEfh6cZ-39DvMWJ5bw&theater
Svedkyňa, ktorú poznáme len pod menom Zuza, tvrdila, že od sluhu Jána Silvášiho sa dozvedela o zozname so 610 menami zavraždených dievčat. Súd po vypočutí týchto strašných svedectiev odsúdil Helenu Jó, Dorotu Sentéšovú a Jána Ujváryho na trest smrti.
Jó a Sentéšovej boli vytrhané prsty na rukách a následne ich upálili na hranici, Ujvárymu kat odsekol hlavu. Katarína Benecká bola oslobodená pre nedostatok dôkazov. Darvuliu obvinili z čarodejníctva a upálili.
Samotná Bátoriová sa súdu nezúčastnila, hoci o to žiadala. Podobnú žiadosť predostreli aj viacerí ďalší šľachtici, dokonca aj samotný kráľ. Thurzo však svoje konanie dokázal nejakým spôsobom obhájiť, hoci historici presne nevedia ako.
Alžbeta Bátoriová – vrahyňa či obeť?
Niektorí historici, najmä z Maďarska, spochybňovali či dodnes spochybňujú svedectvá Bátoriovej komplicov s tým, že boli získané počas mučenia, a teda sú nevierohodné. Poukazujú tiež na to, že Bátoriová sa mohla stať obeťou konšpirácie Thurza a ostatných šľachticov, ktorí mali zálusk na jej veľké majetky. Falošné obvinenie by znamenalo, že by grófka na tieto majetky stratila nárok.
Ako podozrivé vnímajú aj to, že dve dievčatá, ktoré Thurzo našiel 29. decembra na hrade, nikdy na súde nesvedčili. Kritizovali tiež fakt, že sama Bátoriová sa pred súd nepostavila a nebolo jej umožnené hájiť sa. Upozornili aj na to, že počty obetí vo výpovediach sa líšili a svedkovia sa často vo svojich tvrdeniach nezhodovali.
Tieto dohady poslúžili napríklad aj Jurajovi Jakubiskovi ako základ pre jeho veľkofilm Bathory. Historici, ktorí sa Bátoriovou dlhodobo zaoberajú, však majú jasno: Alžbeta Bátoriová bola psychicky narušená sadistka a psychopatka.
Je vysoko pravdepodobné, že trpela takzvaným impulzívnym sadizmom, kanibalistickými tendenciami a nejakou formou sexuálnej poruchy. Andrej Štiavnický a Jozef Kočiš sa dlhé roky zaoberali všetkými svedeckými výpoveďami, z ktorých podľa nich jednoznačne vyplýva, že Bátoriová bola beštia, ktorej krutosť nemala konca.
Podľa Štiavnického má Bátoriová na svedomí neuveriteľných 3-tisíc obetí. Iní historici zase hovoria o nižších číslach a udávajú približne 600-650 obetí. Najnižší odhad hovorí o 20 mŕtvych dievčatách.
Krvavé kúpele?
Najznámejšie príbehy o Bátoriovej sa točia okolo jej údajných krvavých kúpeľov. Podľa týchto príbehov jedného dňa grófka tak silno udrela svoju slúžku, až jej vystrekla krv, a to priamo na Bátoriovej ruku. Tej sa zdalo, že pokožka je na tom mieste svetlejšia a vyvodila si z toho, že kúpaním v krvi mladých dievčat dosiahne večnú mladosť.
Dnes už ale s určitosťou vieme, že tieto tvrdenia boli vymyslené. Pri samotnom procese sa o nich nezmienil žiadny zo svedkov, navyše existuje dôvodné podozrenie, že krvavé kúpele si vymyslel jezuitský mních László Thuróczy, ktorý sa o nich prvýkrát zmienil vo svojom spise z roku 1729, teda mnoho rokov po Bátoriovej smrti.
Z vedeckého hľadiska ide tiež o nezmysel. Časť krvi totiž vždy zostane v tele, čiže podľa Andreja Štiavnického by grófka na jeden kúpeľ potrebovala približne 20 dievčat. Krv sa navyše veľmi rýchlo začína zrážať (už po niekoľkých minútach), čo robí príbehy o krvavých kúpeľoch absolútne nemožné.
Ľudia si s hrôzou šepkali aj o takzvanej železnej panne, strašnom vynáleze kovovej konštrukcie, ktoré obopínalo telo či trup človeka. Na vnútorných stranách sa nachádzali ostré kovové hroty. Legendy hovorili, že Bátoriová tento vynález využívala na vraždenie dievčat. Historici to však vyvrátili, keďže v čase života neslávne známej grófky nebolo možné podobný nástroj vytvoriť.
Odraz v popkultúre
Alžbeta Bátoriová si vyslúžila zápis do Guinnessovej knihy rekordov, kde ju uviedli ako vôbec najhoršiu sériovú vrahyňu v celých dejinách. Stala sa námetom pre rôzne upírske legendy. Jej meno tiež prevzala švédska metalová skupina Bathory.
Objavila sa vo viacerých hororoch či románoch. Z filmov môžeme okrem Jakubiskovho eposu spomenúť aj snímku The Countess od Julie Delpy (zahrala si aj hlavnú úlohu) či skvelý slovenský animovaný film Krvavá pani od Viktora Kubala. Príbehom Bátoriovej sa voľne inšpirovali aj tvorcovia hororu Neon Demon.
Postava Bátoriovej sa objavila aj v populárnom seriáli Buffy, premožiteľka upírov a zrejme sa ňou inšpiroval aj spisovateľ George R. R. Martin pri tvorbe postavy Danelle Lothston vo svojej fantasy ságe Pieseň ľadu a ohňa. Niektorí bádatelia tvrdili, že Bátoriová inšpirovala Brama Stokera pri tvorbe jeho kultového románu Dracula. To však nie je podložené žiadnym dôkazom.
