Niektorí výrobcovia produktov sú voči konzumentom veľmi ľahostajní. Nezaujíma ich, že produkt môže byť zdraviu škodlivý, čo môže mať fatálne následky… hlavne, že sa vyrobí za lacno a predá za trojnásobok.

Rovnako to platí o výrobcoch týchto „falošných“ potravín, ktoré sa síce hrajú na originál, no ide len o napodobeninu.

1. Ryža

Čína ako najväčší distribútor ryže na svete čelila niekoľko rokov dozadu hrozivému obvineniu. Vo svojich ryžových fabrikách údajne vyrábala ryžu z plastu. Podobné škandály neskôr postretli aj Nigériu a Vietnam a hoci nikdy neboli oficiálne potvrdené, ľudia našli vlastnú pravdu. Dôveru vložili do videí, ktoré zachytávali výrobný proces tejto umelej ryže, a tak nečudo, že obleteli internet závratnou rýchlosťou.

Táto ryža mala vyzerať ako klasická ryža, a keďže sa táto príloha nevyznačuje žiadnou prenikavou chuťou, ani tá nemohla byť indikátorom, že ide o podvod. Len štruktúra sa trochu líšila. Bola vraj „ako múka obalená v kuse gumy,“ prezradil úradník colných orgánov pre styk s verejnosťou, ktorý mal s prevozom takejto ryže čo dočinenia, pre CNN.

To, či ide o temnú skutočnosť ryžového priemyslu alebo len rýchlo sa šíriaci hoax, dodnes nevedno. Aj napriek tomu zdroje internetového magazínu The News Minute odhaľujú, ako dva druhy ryže od seba rozoznať. Stačí nasypať zrniečka do vody a čakať, či sa ponoria. Ak áno, je to klasická ryža vhodná na konzumáciu, ak nie… nuž, dajte si radšej zemiaky.

2. Losos

Losos pred šiestimi rokmi v súboji s tuniakom svojho konkurenta rozdrvil a stal sa u konzumentov číslo jedna, čo sa výberu ryby týka. Málokto však vie, že to, čo možno dostať v supermarkete pod touto menovkou, nie je zväčša skutočný losos. Ten skutočný totiž predtým, ako by nám pristál na tanieri, plával v aljašských vodách a nie v zajatí.

Chov lososov je problematický nielen z hľadiska samotného zvieraťa, ale aj z hľadiska spotrebiteľa. Mäso takejto ryby po kvalitatívnej stránke ani zďaleka nedosahuje úrovne, ktorou sa losos hrdo pýši. Odchovaný na antibiotikách, kŕmený stravou chudobnou na potrebné živiny sa odlišuje od svojho divokého brata po všetkých stránkach.

Dokonca aj po tej vizuálnej. Absencia určitého planktónu v jedle zajatých lososov spôsobuje fádne oranžové sfarbenie, zatiaľčo mäso divokého lososa na farebnej škále ťahá až do tónov tmavej červenej. Okrem toho má odchovaný losos po priereze hrubé biele prúžky tuku, ktoré u toho divokého pozorovať nemožno.

A na záver, posledná pikoška zo sveta lososov – v Číne tak môžu dnes nazývať a prekladať aj obyčajného pstruha. V tamojších končinách je to bežné už odnepamäti, a tak sa tamojšie úrady rozhodli, že to zlegalizujú. Niežeby proti tomuto nekorektnému správaniu podnikli nejaké kroky…

3. Hrášok z konzervy

Čína má potravinových prešľapov na rováši hneď niekoľko, preto nie je prekvapením, že hrach, ktorý nebol celkom kóšer, objavili práve tu. Išlo o hrášok, ktorý bol kombináciou sóje a sušeného hrachu.

Táto kombinácia následne za pomoci žiarivo zeleného farbiva a disiričitanu sodného prišla k životu. Celé by to nebolo až také katastrofálne, keby nebol disiričitan sodný vďaka svojim rakovinotvorným vlastnostiam na zozname zakázaných aditív.

4. Med

Väčšina z nás siaha po mede ako po zdravšej alternatíve sladidla. Je na tom kus pravdy, pretože skutočný med od včelára obsahuje množstvo látok, z ktorých naše telo benefituje a v porovnaní s klasickým bielym cukrom je jednoznačným víťazom. Ale, je tu jedno veľké ALE. Med, ktorý bežne kupujeme v obchode, má s tým skutočným len málo spoločné.

Pod pojmom čistý med si možno predstaviť med, ktorý vyrobili včely. Nebol dodatočne upravený, neobsahuje žiadne prímesy, ktoré obsahovať nemá. Na druhú stranu, klasický med, ktorý konzumuje väčšina z nás, práve tieto zloby obsahuje. Je riedený glukózou, dextrózou, melasou, cukrovým či kukuričným sirupom a následne zahusťovaný napríklad múkou alebo škrobom.

Rozdiel medzi týmito medmi možno pozorovať ako v konzistencii, tak aj v chuti a aróme. Čistý med sa nelepí, lepkavosť sa pripisuje dodatočným sladidlám v „nepravom“ mede.

Na druhú stranu, je veľmi hustý a chvíľu mu trvá, kým sa z jednej strany nádoby preleje na tú druhú. Po konzumácii riadneho medu chuť v ústach pretrváva len chvíľu a po pričuchnutí cítiť príjemnú vôňu. Chuť umelého medu cítiť omnoho dlhšie (opäť vďaka sladidlám) a vôňa je nulová.

5. Hľuzovkový olej

Keď si raz za uhorský rok kúpite hľuzovkový olej a cítiac sa veľmi nóbl ho kvapkáte na šalát či cestoviny, to posledné, čo chcete počuť, je, že vlastne vôbec nie je z hľuzoviek. Lenže vo väčšine prípadov je tomu skutočne tak a tento olej okolo hľuzoviek ani len nebežal. Väčšinou je to len zmeska olivového oleja a chemickej zlúčeniny zvanej 2,4-Dithiapentane.

6. Koreniny

Aj výrobcovia korenín šetria na svojich konzumentoch a keďže sa korenie často predáva mleté, nemajú to dokonca ani náročné. Intenzívna žltá farba kurkumy sem-tam dobre zamaskuje sladkú kukuricu. Mletý muškátový oriešok sa zase mieša s čiernym korením, preto je vždy lepšie kupovať ho v celku.

A je dosť možné, že to, čo si sypete do jedla, v domnienke, že ide o oregano, majoránku či iné zelené korenie, môže byť obyčajná tráva. Samostatnou kategóriou je škorica. Pretože po tom, čo si teraz prečítaš, budeš pochybovať, či si vôbec niekedy reálnu škoricu jedol.

Reálna škorica, ktorá pochádza z kôry stromov, rastúcich len na Srí Lanke a v južnej Indii, je v mnohých prípadoch zamieňaná za jej lacnejší variant. Ten sa nazýva cassia alebo inak cinnamomum cassia a mimo to, že sa líši v chuti aj v aróme, je aj zdraviu nebezpečná.

Cassia totiž obsahuje zložky, ktoré môžu spôsobovať migrénu. V prípade, že sa takejto napodobenine chcete vyhnúť, hľadajte na obale nápis cinnamomum verum, prípade kupujte len cejlónsku škoricu. Tieto dve frázy by mali zabezpečiť, že nekúpite žiaden blud.

Ďalšou koreninou, ktorá hojne klame, je šafrán a toho skutočného šafránu je naozaj… nuž, ako šafránu. Šafrán patrí medzi najdrahšie koreniny na svete a jeho cena sa pohybuje v rozmedzí 1,800 až 8000 eur za pol kilogramu.

Preto niet divu, že sa šarlatáni zmocnili aj tejto zlatej bane a prišli hneď s niekoľkými spôsobmi, ako šafrán sfalšovať. Od kvetov nechtíka lekárskeho, cez makové lístky a zafarbenú cibuľu, až po ťahané sklo, sadru či iné bizarnosti… ako atrapu tejto koreniny sú schopní použiť naozaj hocičo.

Zdroje: cnn.com, thenewsminute.com, forbes.com, medium.com, bbc.com, chinadaily.com, consumers.ul.com, youtube.com 
Titulná fotka: marine Dumay / Unsplash, aloha_hygge / Instagram