V Severnej Kórei platí zrejme jeden z najbrutálnejších a najhorších režimov na svete. Izolovaná krajina absolútne podlieha vládnucej strane a samozvanému vodcovi Kim Jong-unovi. Obyvatelia musia živoriť v hlade, často bez elektriny a v neustálom strachu.
Pravidelne v nej prebiehajú popravy a nepohodlní ľudia miznú v pracovných táboroch. Podľa odborníkov dochádza v Severnej Kórei k masívnemu porušovaniu ľudských práv „v takej závažnosti, rozsiahlosti a brutalite, aká nemá v súčasnom svete obdobu“.
Samozrejmosťou sú pre tamojších obyvateľov aj tvrdé a šialené zákony, nad ktorými sa nám priam zastavuje rozum. V tomto článku ti prinášame 15 faktov a zákonov z krajiny, kam by si na dovolenku skutočne nechcel vyraziť.
1. Cenzúra internetu
Internet nemôže používať hocikto. Jeho používanie je striktne monitorované a dostanú sa k nemu len určití ľudia, hlavne vo vládnych pozíciách. Samotný obsah je navyše tvrdo cenzurovaný. K dispozícii je len približne 26 stránok, ktoré môžu používatelia navštíviť.
2. 100 % účasť vo voľbách
Každý občan Severnej Kórey nad 17 rokov má zo zákona povinnosť zúčastniť sa vo voľbách. Keďže v tejto krajine neexistuje žiadna opozícia, na volebnom lístku je názov len jednej strany – Kórejskej strany práce. Pokiaľ sa niekto volieb nezúčastní, môže si byť istý, že vláda si ho náležite preklepne.
3. Na využívanie elektriny potrebuješ povolenie
Elektrina je v Severnej Kórei luxusnou a nedostatkovou energiou. Využívať ju bez povolenia štátu je nelegálne. Taktiež je protizákonné vlastniť a používať mikrovlnku či varič, keďže spotrebovávajú veľa elektriny.
4. Zákaz predaja Biblie, ale prakticky aj akýchkoľvek iných kníh
Severná Kórea je oficiálne ateistickým štátom, ktorý navyše tvrdo postihuje náboženské viery. Samozrejme, okrem tej, ktorá hovorí, že samotný Kim Jong-un je božskou bytosťou. Napriek tomu v krajine nájdeme prívržencov budhizmu aj kresťanstva, hoci je ich veľmi málo.
Najmä kresťania sú za svoju vieru prenasledovaní a trestaní. V Severnej Kórei je zakázané vlastniť Bibliu. Ak ju u niekoho nájdu, dotyčný môže byť poslaný do koncentračného tábora a popravený.
V tejto krajine je prakticky nemožné dostať sa k akýmkoľvek iným knihám okrem propagandistickej literatúry. Kníhkupectvá sú plné kníh od predchádzajúcich vodcov Kim Il-sunga a Kim Jong-ila a iných ideologických publikácií.
Pri troche šťastia sa dá natrafiť na výber indických, nemeckých, čínskych a ruských rozprávok, detskú knižku Tales from Shakespeare na motívy Williama Shakespearea či vybrané knihy Bertolta Brechta.
5. Ak neutrieš od prachu portrét Kim Il-sunga, môžeš skončiť zle
Posadnutosť čistotou je vlastná celej Severnej Kórei. Ak však bude čo i len smietka na obrazoch súčasného vodcu Kim Jong-una či bývalých vodcov, tak sa obyvateľ zahráva so životom. Každá rodina totiž od vlády dostáva špeciálnu prachovku, ktorou musí odstraňovať prach z podobizní vodcov. Ak tak neurobí, môže skončiť v koncentráku.
6. Máš na výber len z určitého množstva účesov
Vládna moc zasahuje dokonca aj do podoby účesov svojich obyvateľov. Tí majú k dispozícii len obmedzený počet možností, z ktorých si môžu vybrať, ako sa dajú ostrihať a učesať. Muži majú na výber 10 účesov, ženy „až“ 18. Platí tiež, že dĺžka vlasov nesmie presiahnuť vládou stanovené rozmery. Vydaté ženy majú prikázané nosiť krátke vlasy, slobodné môžu nosiť o trochu dlhšie.
7. V deň, keď zomrel Kim Il-Sung, je zakázaný smiech
8. júl je v Severnej Kórei považovaný za deň smútku, keďže vtedy zomrel otec národa Kim Il-sung (starý otec Kim Jong-una). V tento deň je prikázané smútiť a je zakázané usmievať sa či hovoriť nahlas. Stojí za zmienku, že pokiaľ obyvatelia nebudú plakať a smútiť „dostatočne“, skončia v pracovných táboroch.
8. Absolútna kontrola všetkých televíznych programov
Vláda má, pravdaže, kompletne pod palcom aj televízne vysielanie. V krajine je možné sledovať len štyri oficiálne stanice. Nie sú k dispozícii žiadne zahraničné stanice. Program týchto kanálov sa sústreďuje na správy, propagandistickú, „vzdelávaciu“ činnosť a šport.
9. Ak spáchaš zločin, odnesie si to celá rodina
Severná Kórea mimoriadne brutálnym spôsobom trestá tých, ktorí sa z akéhokoľvek dôvodu previnili voči vládnucej moci. Do koncentráku totiž nie je poslaný len samotný „vinník“, ale aj celá jeho rodina, často dokonca všetci rodinní príslušníci vrátane vzdialenejšej rodiny.
V krajine navyše platí „zákon troch generácií“, ktorý hovorí, že aj ďalšie dve generácie, ktoré sa prípadne v tábore narodia, musia v ňom za trest stráviť celý svoj život.
10. Šoférovať auto môžu len vyvolení
Vlastniť a šoférovať autá môžu len členovia vlády a navyše výhradne muži.
11. Medzinárodné hovory sú zakázané
Medzinárodné hovory sa nesmú uskutočňovať. Mobilné telefóny sú síce povolené, ale tvrdo regulované a nie je možné sa nimi dovolať mimo Severnej Kórey. Jediným spôsobom, ako niekomu zavolať do zahraničia, je zaobstarať si na čiernom trhu mobil z Číny. Ak na to však príde vláda, dotyčný bude pravdepodobne popravený
12. Ak zaspíš počas verejnej slávnosti či udalosti, máš problém
Pokiaľ na nejakej oficiálnej slávnosti či dokonca stretnutí s vodcom niekto zaspí, podpisuje si tým rozsudok smrti. Presne takto dopadol aj minister obrany Hyon Yong-Chol, ktorý počas slávnostného stretnutia s Kim Jong-unom zaspal. Okamžite bol popravený.
13. Ak začne tvoj dom horieť, najprv musíš zachrániť fotky drahého vodcu
Pokiaľ sa prihodí nešťastie, napríklad začne horieť dom radového obyvateľa, ako prvé sa musia z neho zachrániť fotografie a podobizne Kim Jong-una (ako aj minulých vodcov) a až potom obyvatelia môžu zachraňovať svoje osobné veci.
14. Vláda predpisuje, aké oblečenie môžu občania nosiť
Každý občan Severnej Kórey musí dodržiavať vládou predpísaný dress code. Vláda tým chce zabrániť ľuďom nosiť oblečenie, ktoré by mohlo pôsobiť „zahranične“. Zakázané sú akékoľvek nápisy na tričkách (v akomkoľvek jazyku). Zákaz sa vzťahuje aj na letné klobúky, džínsy či oblečenie, ktoré príliš odhaľuje telo.
Pokiaľ tento zákon nebude dodržaný, dotyčný môže byť obvinený z „kultúrno-ideologickej propagandy“ a bude potrestaný.
15. Na život v hlavnom meste je potrebné povolenie
Pokiaľ chce niekto žiť v hlavnom meste – Pchjongjangu, potrebuje na to povolenie od vlády. Všeobecne sa má za to, že život v Pchjongjangu je o niečo jednoduchší než na severokórejskom vidieku. Žijú v ňom najmä členovia strany, prípadne ľudia z vyššej sociálnej kasty. Bežným obyvateľom je však vstup do mesta bez povolenia striktne zakázaný.
BONUS: Marihuana
Na záver si dáme tak trochu bizarnú záležitosť. Popri všetkých tých šialených zákazoch, ktoré nemajú v civilizovanom svete obdobu, sa Severná Kórea vymyká ešte v jednej veci. Marihuana je totiž v tomto štáte legálna a je možné ju beztrestne predávať (na rozdiel od mnohých demokratických krajín vrátane Slovenska).
