Tlačidlo na zatvorenie okna potvrdenia platby
Tvoje predplatné bolo aktivované
Štvrtok 2.5.2024
sk
Žigmund
cz
Zikmund

V minulom diele sme sa v našom článkovom seriáli venovali Slovákom zamestnaným v cestovnom ruchu. Zamestnancov z konkrétneho povolania budeme hľadať vždy na našich sociálnych sieťach prostredníctvom výzvy s hashtagom #TopyZRoboty. Ak sa netrafíme práve do tvojho povolania budeme radi, keď v komentári pod takýmto príspevkom označíš známeho, ktorý má z tejto práce kopec zážitkov. Všetky výzvy budú spracované v článku.

Dnešný diel vám bližšie priblíži prácu slovenských učiteľov a učiteliek, s ktorými si čo-to zažil už každý z nás. Na niektorých nám zostalo ťažké srdce, no iní sa nám svojou osobnosťou navždy vryli do pamäti. Všetkým učiteľom však patrí náš veľký rešpekt, pretože rozhodnúť sa pre toto neľahké povolanie, ktoré je v dnešnej dobe čoraz viac spájané s nevďačnými deckami a drzými rodičmi, chce veľkú dávku odvahy.

Nie vždy však ide všetko podľa predstáv, čoho dôkazom sú aj ich najvtipnejšie a najhoršie zážitky, o ktoré sa s nami rozhodli podeliť. Zoznám sa so šikovnými ľuďmi, vďaka ktorým sa možno aj ty odhodláš zamestnať v tomto odbore, v ktorom slovo „nuda“ neexistuje! ?

Sleduj nás na sociálnych sieťach, nech ti neuniknú žiadne výzvy: Facebook |  Instagram

Veronika, 24 rokov

Po ukončení VŠ som nastúpila ako učiteľka výtvarného odboru na SZUŠ v Bardejove. Tam som deti viedla k umeniu len jeden školský rok, počas ktorého som však získala ozaj veľa vtipných zážitkov, pevnejšie nervy, ale aj nové znalosti z oblasti anatómie (viď. vtipnú príhodu nižšie), či náboženstva („Pani učiteľka, viete, že keď vybuchne slnko, tak sa objaví Ježiš?“). Prácu s deťmi mám ozaj rada, no slovenský školský systém a moja umelecká duša ma donútili zamerať sa iným smerom. Preto momentálne pracujem v oblasti grafiky a vo voľnom čase sa venujem maľbe.

Najvtipnejší zážitok: Na ZUŠke som učila takmer všetky vekové kategórie, ale tí najmladší, 6-roční, hláškovali úplne najviac, napríklad sa cez prestávku predbiehali, že kto má najviac vyrysované tehličky, kto dokáže spraviť šnúru atď. Keď zrazu jeden z nich úplne vystrašene: “Tobias nerob šnúru, lebo ti praskne vtáčik!“

Najhorší zážitok: Nezabudnem na začiatok školského roka, keď chodili rodičia prihlasovať deti do ďalšieho ročníka ZUŠ. Jedna mamička mi nabehla do triedy, obzerajúc sa všade okolo s otázkou: „Kde je učiteľ, čo tu učil minulý rok?“. A ja na to, že daný učiteľ už na škole neučí a na jeho miesto som prišla ja. Mamička si ma premerala a urazene odpovedala. „Tak v tom prípade tu na výtvarnú moja dcéra chodiť nebude!“ Pozbierala všetky jej pomôcky a urazene odkráčala. Bola som mierne v šoku, no nakoniec jej 6-ročná dcéra ku mne na výtvarnú predsa len chodila a každú hodinu ma objímala so slovami, ako sa sem celý týždeň tešila. Takže podľa toho usudzujem, že som asi nič zlé nespravila a pri spomienke na to sa už len pousmejem.

Michaela, 23 rokov

Práve som v poslednom ročníku na Pedagogickej fakulte v Bratislave. Študujem špeciálnu pedagogiku a ako prax som si našla prácu v škôlke. Pracujem tam brigádne, čiže po škole utekám do škôlky alebo naopak. Pracujem tam už 2 roky a príhod je skutočne veľa. Deti vymyslia fakt hocičo, stačí im aj betónové ihrisko a padajú ako hrušky a striedajú sa pri plakaní nad rozbitými kolenami. Večne nehynúce soplíky sú súčasťou každého dňa učiteľky v škôlke, ale pozor, nikdy nie sú „choré“, vždy to je len „alergia“. To isté aj kašeľ :D. Život učiteľky nie je ľahký (nie je to len sedenie za stolom a pitie kávy), je za tým sakra práce a vyrozprávaných hlasiviek.

Najvtipnejší zážitok: Vtipné bolo, keď sa trojročné dievčatá hrali na mamičky a jedna akože vytiahla prso a začala kojiť a ďalšia doniesla vedierko so slovami: „Poď moja, tu môžeš zvrackať“. Myslela som, že v tej chvíli zomriem :D.

Najhorší zážitok: Napríklad, vracajúce dieťa pri obede, raňajkách či olovrante. Nič viac ti nepokazí chuť do jedla ako toto na celý deň. Alebo keď v škôlke zúri chrípka/črevná viróza, deti pomaly odpadávajú a ty čakáš, kedy to chytí aj teba.

Michal, 25 rokov

Pracujem ako SZČO – učím súkromne angličtinu a študujem externe, odbor právo, v Trnave. K tejto práci som sa dostal ako slepé kura k zrnu. Klasika, podal som inzerát a vyšlo to. Na práci učiteľa je pekné to, že môžete ľuďom pomôcť nadobudnúť vedomosti a keďže pracujete s ľuďmi, tak je to bezodná studňa príhod a vtipných situácií. Ja sám mám rád humor a tvrdím, že sa musíme vedieť zasmiať aj na svoj účet, lebo vtedy vieme rozosmiať úprimne seba aj iných. Takže chcem zaželať všetkým, vrátane učiteľov, smejte sa, ľudia a neberte sa tak vážne. Ten život bude aj tak príliš krátky nato, aby sme boli negatívni.

Najvtipnejší zážitok: Prvá hodina v jazykovej škole. Nechal som deti, nech sa predstavia a spýtajú sa ma akúkoľvek otázku. Hneď druhá otázka ma dostala: „Prečo máte taký účes na hlave?“. A nato hneď jej kamoška: „Ty krava, to som sa ho ja chcela opýtať!“. Vtedy som na vlastnej koži pocítil detskú úprimnosť a pritom si myslím, že mám celkom normálny účes :D.

Najhorší zážitok: Keď si ma jedna firma najala na výučbu krátkeho kurzu pre začiatočníkov, učiť robotníkov – murárov. Cieľom bolo naučiť asi 12 štyridsiatnikov základné frázy na „prežitie v Anglicku“. Vymyslíte schému hodín, zostavíte sylaby tak, aby boli zaujímavé a v polke kurzu ti oznámia, že im stačí, keď si budú vedieť vypýtať borovičku a chlieb s paštétou. Vtipné, no zároveň zničená snaha a smútok z neochoty a nezáujmu naučiť sa niečo nové. Ono, každá jedna situácia sa dá brať buď pozitívne alebo negatívne.

Simona, 30 rokov

Na umeleckej škole učím sedem rokov, takže tých zážitkov mám strašne veľa. Študovala som konzervatórium a vždy som chcela pracovať v umení. Preto umenie, plus deti, je pre mňa najlepšia vec. Byť učiteľom je sranda, aj keď toto remeslo je v dnešnej dobe zatracované, mladí ľudia učiť nechcú, veď za taký plat to určite nie je bohviečo. Ale ja by som nikdy nemenila. Pre mňa je práca koníček a druhý domov. Aj keď teraz mám pauzu, lebo si užívam svojho trojmesačného syna, ale teším sa, ako ho všetko možné naučím :).

Najvtipnejší zážitok: Keď som prišla prvýkrát nenalíčená na vyučko, tak mi žiačka zadrela: „Pani učiteľka, vy ste boli na operácii očí???“ :D. Alebo raz, pred Vianocami, keď som sa lúčila s deťmi, tak mi jedno dievčatko cez celú chodbu, plnú ľudí, zakričalo: „Pani učiteľka, nech vám Ježiško prinesie pod stromček nejakého poriadneho chlapa!“.

Najhorší zážitok: Prvý rok mojej praxe som poslala jedno decko za dvere. To medzi tým zdrhlo domov a doma si na mňa vymyslelo strašné veci. Jej mama sa na mňa doslova “vygrcala” cez telefón a vôbec si nedala vysvetliť vzniknutú situáciu. To bolo nepríjemne. Celkovo mám najhoršie príhody bohužiaľ spojené s niektorými rodičmi, kedy si rodič myslel, že učiteľ je nejaký podradený človek, ktorý ho musí počúvať na slovo.

Michaela, 23 rokov

photo by Katarína Haršányová, decoration by DveDevy

Študovala som na strednej odbornej škole pedagogickej a momentálne som v poslednom ročníku na VŠ (tiež pedagogické zameranie). K tejto práci som sa dostala náhodou. Inak všetky moje brigády sú takto zamerané: opatrovanie detí, doučovanie či výpomoc v MŠ. Učiteľkou som chcela byť od svojich ôsmich rokov.

Najvtipnejší zážitok: V pamäti mi utkvel výrok jedného chlapca v škôlke: „Pozri, ako vysoko hádžem tie žalúdky!“. Myslel žalude, a boli to gaštany :D. Alebo raz, keď sa mi dvaja chlapci zavesili na nohy. Chvíľku sme sa hrali a ťahala som ich. Zabudla som však, že mám šaty. Zrazu sa jeden z nich začne smiať a hovorí: „Aha, pani učiteľka má slipy!“.

Najhorší zážitok: Neviem, či sa to počíta, ale jeden z najhorších zážitkov bol pre mňa moment, keď som prvý raz utierala detský zadok po kakaní. To si človek povie, že to nemôže byť také hrozné, no keď príde na ten záchod, tak rozmýšľa, že kde sa také množstvo exkrementov berie v takom malom zadku, obzvlášť s takým obrovským zápachom.

Majka, 26 rokov

Momentálne som na materskej dovolenke, inak pracujem na základnej škole v Bratislave – už tri roky učím prvý stupeň. Pracovnú ponuku v tejto škole som dostala počas odbornej praxe v školskom klube, počas Bc. stupňa štúdia na vysokej škole (vtedy som mala 23). Práca je super, milujem prácu s deťmi, takže ponuke som sa veľmi potešila. Úprimne, v dohľadnej dobe nemám v pláne meniť zamestnanie.

Najvtipnejší zážitok: Raz dávno som suplovala. Do triedy som prišla ešte pred zvonením, aby som omrkla triedu (druhý stupeň). Čítam si pri stole a zrazu ruka na mojom zadku. Tak som sa otočila a s kamennou tvárou pozrela… za mnou chalan z danej triedy rýchlo menil farby :D. Chúďa, tváril sa tak, že som sa začala neskutočne smiať a poprosila ho, nech dá tú ruku preč. Aj sa stalo, ospravedlnil sa mi asi desaťkrát a odvtedy ma zdravil z diaľky. Na jeho obranu – mám 152 cm a vyzerám dosť mlado.

Najhorší zážitok: Asi komunikácia s niektorými rodičmi. Ale jeden, fakt nepríjemný zážitok bol, keď mi dieťa spadlo na školskom dvore (na antuke) a malo oškretú tvár (celú krvavú) a čistiť to + volať rodičom, nech si poňho prídu a ešte boli v práci…

Alena, 34 rokov

Keby mi niekto pred desiatimi rokmi povedal, že budem raz učiteľka, tak ho vysmejem. Vyštudovala som totiž tlmočníctvo a prekladateľstvo francúzštiny. Aspoňže ma aj naďalej živí cudzí jazyk. Som vďačná, že aj napriek tomu, koľko sa počas školského roka „onadávam“, som dostala príležitosť pracovať v školstve.

Najvtipnejší zážitok: Na školskom výlete som dostala pochvalu od turistov, ako vzorne pomáham triednej pani učiteľke. Bola som tam, samozrejme, ako pedagogický dozor. Prípadne, keď sme šli naposledy zo Staromestského námestia na hlavnú stanicu v Prahe a chalani si nahlas pustili pieseň Dedina. Všimli si nás zaručene všetci…

Najhorší zážitok: Keď som dostala svoju triedu, hneď v prvý deň mi odpadol žiak. Tak celkovo je nepríjemné, keď sa prídu rodičia sťažovať, lebo ich deti „sa tak nesprávajú“. Je to vraj naša vina, že deti nevedia základné pravidlá slušnosti či základné hygienické návyky…

Eva, 30 rokov

Učím angličtinu a geografiu na Hotelovej akadémii v Košiciach. Túto profesiu som aj vyštudovala, ale nikdy som to robiť nechcela. Dostala som sa však do jednej súkromnej firmy, z ktorej som po mesiaci doslova utiekla. A keďže som potrebovala pracovať, tak som začala učiť a nejak som sa v tom našla :).

Najvtipnejší zážitok: Raz sa mi jeden študent strednej školy na hodine geografie ospravedlnil takto: „Prepáčte, že som sa nepripravil na hodinu, ale pozeral som horor a tak som sa bál, že som sa už nič nemohol učiť.“ Alebo, keď mi študent na konci roka doniesol chryzantémy (pozn. redaktora: kvety, ktoré sa často nosia na hroby).

Najhorší zážitok: Asi keď som našla študentovi v šatni plynovú pištoľ. Ani sa nečudoval, keď sme ho vyhodili zo školy.

Eliška

Vyštudovala som učiteľstvo v materskej škole, vychovávateľstvo v školskom klube detí a učiteľstvo primárneho stupňa vzdelávania (prvý stupeň). Ako učiteľka som kvôli chorobe nemohla začať pracovať, takže momentálne pôsobím v úplne inej oblasti, no veľa zážitkov som získala na praxi počas štúdia na SŠ a VŠ a aj ako animátorka v školách v prírode a v táboroch.

Najvtipnejší zážitok: Raz som napríklad išla s deckami do múzea a sprievodcovia sa pýtajú, že kde je pani učiteľka. Keď som sa ohlásila, že ja (vyzerám o 10 rokov mladšie ako v skutočnosti mám), odbili ma, že nemám byť drzá a robiť si srandu, že oni fakt potrebujú nájsť učiteľku. Keď som im ukázala OP, boli celí červení, ale zasmiali sme sa :D.

Najhorší zážitok: Najhorší bol môj prvý deň praxe v školskom klube, keď som bola ešte na strednej. Tretiakom som chcela ukázať, ako viem hrať futbal a jedného som nechtiac strčila tak, že sa mu rozbila hlava. Nebolo mi všetko jedno, ale dalo mi to “za vyučenou”. Našťastie všetko dopadlo dobre.

V ďalšom článku sa budeme venovať zamestnaniu kaderník / kaderníčka, holič / holička. Ak medzi nich patríš a máš množstvo zážitkov, o ktoré sa nehanbíš podeliť, určite nám pošli správu a nezabudni tiež pod nasledujúcim príspevkom označiť ľudí, ktorí sa živia takouto prácou. Najbližší článok bude venovaný práve im! ?

https://www.facebook.com/emefka.sk/photos/a.306333829577931/1018960721648568/?type=3&theater

https://www.instagram.com/p/BqVS-qon7-3/

Ak ťa tento článok zaujal a chceš si prečítať predchádzajúci diel, v ktorom sme sa venovali bláznivým príhodám Slovákov, zamestnaných v cestovnom ruchu, nájdeš ho na tomto odkaze

Titulná fotka: Katarína Haršányová, DveDevy


Najčítanejšie
Podobné

Vitaj na stránke EMEFKA

Posúvaj prostom doľava alebo doprava a objav viac

Práve sa deje

Klikni a uvidíš aké máme novinky

Domov
TOP
Trending
PREMIUM
Emefka Daily logo
Nový spravodajský web
Práve sa deje

Odomknúť článok

kamošovi

Táto funkcia je dostupná iba členom Emefka PREMIUM. Skopíruj špeciálny odkaz a zdieľaj obsah so svojimi kamošmi.

Kopírovať odkaz

Odkaz bol skopírovaný

Odomknúť článok

kamošovi

Táto funkcia je dostupná iba členom Emefka PREMIUM, prihlás sa do svojho konta. Ak členom nie si, využi túto možnosť a zakúp si predplatné.

Zakúpiť Zakúpiť

Blahoželáme, máš prémiových kamošov!

Tento obsah je štandardne platený, no tvoj kamoš je členom Emefka PREMIUM a obsah ti odomkol. Stačí zadať tvoju emailovú adresu.